Ona ho však nezbadala, tak chytro vošiel do autobusu, sadol si na sedadlo vodiča a tváril sa maximálne zaujatý výkazom, ktorý držal v rukách. Ibaže absolútne nemal potuchy, čo vlastne číta. Kútikom oka totiž sledoval, kedy už bude pri dverách. Až keď prišla k nim, zdvihol zrak a pozdravil ju. Premeral si ju od hlavy po päty a ona sa mierne začervenala. Našťastie si to nevšimol. Nastúpila s očakávaním rozhodujúceho okamihu. Na poslednej schodke sa však tak krásne potkla, že letela priamo Patrikovi do náručia. Jeho šiesty zmysel nezlyhal a zachytil ju.

„Ďakujem," vyjachtala.

„Nemáš za čo, rado sa stalo," usmial sa. "Takže čo to odo mňa vlastne potrebuješ?" prešiel na bezpečnejšie územie vycítiac, že vo vzduchu to akosi iskrí.

„No vlastne mám napísať článok o autobusovej doprave všeobecne, potom rozhovor so zamestnancom o prestojoch, o tom, prečo si prácu vybral a tak ďalej, k ostatnému sa dostaneme v priebehu rozhovoru," nasadila profesionálny tón. „Môžeme začať?"

„Jasné. Pýtaj sa, čo potrebuješ. Ja som pripravený vždy a všade," súhlasil s náznakom dvojzmyselnosti a pohodlne sa usadil oproti nej do štvorky.

Laura pracovala s plným nasadením ako vždy, ale neunikli jej Patrikove skúmavé pohľady, ktorými si ju premeriaval. Hoci ju tým neskutočne znervózňoval, nedala to najavo.

„Ešte by som potrebovala niekoľko záberov, tak keby si si mohol sadnúť za volant..." navrhla a začala si nastavovať fotoaparát.

Patrik poslúchol a ona začala fotiť. Najskôr Patrika plne zaujatého cestou, potom otočeného tvárou do objektívu so žiarivým úsmevom. Zopár záberov urobila aj pred autobusom a s výsledkom bola veľmi spokojná. „Konečnú podobu ti prinesiem prečítať. Vieš, keby sa ti náhodou niečo nepáčilo," schovala si fotoaparát a otočila sa, že mu ešte poďakuje za pomoc.

Nevšimla si však, že medzitým sa postavil za jej chrbát. Takže keď sa obrátila, stáli tvárou v tvár. Jeho pery boli malý kúsok od jej úst a srdce jej začalo splašene biť. Mala pocit, že i on to musí počuť. Napätie sa striedalo s očakávaním. Neisto si jazykom oblizla pery. Patrik očami prechádzal po jej tvári a pohľadom spočinul na jej ústach. Pomaly sa k nej skláňal. Pripomínalo jej to spomalený film. Zatvorila oči a vtedy ju pobozkal. Nežne a jemne. Privinula sa k nemu a rukami ho objala okolo krku. On ju chytil okolo pása a bozk prehĺbil. Náhle ju zaplavil slastný pocit túžby. Nevedela si vysvetliť, ako je to možné, ale keby ju v tomto momente požiadal o viac, určite by súhlasila. „Ako to, že má nadomnou takú moc?" pomyslela si v duchu.

Patrik blúdil rukami po jej chrbte a ona svojim rukám tiež nechala voľnú cestu. Presunula ich na jeho hruď a chcela mu rozopnúť gombík na košeli. Ibaže v tej chvíli akoby precitol z ošiaľu. Uvedomoval si, ako veľmi po nej túži, ale keď mu s toľkou vrúcnosťou odplácala bozky, zrazu si nebol istý sám sebou. Chcel ju, ale nie tu a takto. A je vlastne v práci. Musí počkať. Ale zasa... S vypätím všetkých síl sa od nej odtiahol.

„Musím už ísť, prestávka mi skončila," povedal potichu, pobozkal ju na konček nosa a zmizol v autobuse skôr ako sa stihla spamätať.

„Mám ťa zviezť?" otočil sa ešte.

„N-nie. Musím sa ešte niekde zastaviť. Ale ďakujem za opýtanie. Aj za rozhovor," odpovedala a on odišiel.

Schýlila sa k malej lži. Nikde sa nemusela zastaviť. Ale po tom, čo sa stalo si potrebovala trochu vyčistiť myseľ a prechádzka jej len pomôže... Napokon ani nevedela ako a prišla až k domu, kde bývala Jeannie s Tobym. Pamätala si, že ten má dnes nočnú, tak zazvonila. O chvíľku jej už kamarátka otvárala s úsmevom na perách.

„Čo ťa ku mne privádza v túto hodinu?"

„No, vieš, idem zo stretnutia kvôli tomu článku."

„A?"

„Aké a? Nijaké a. Len som si prišla pokecať."

„No fajn. Ale keď si už prišla, zdržím ťa na noc. Toby je v práci a ja sa sama nudím. No a teraz sadaj a spusti," zavelila Jeannie len čo vošli do obývačky.

„Fajn, teba asi neodbijem. Tak ako vieš, rozhovor bol s tým šoférom Patrikom. Všetko bolo fajn. Akože hneď na začiatku som sa potkla a on ma zachytil. Potom som robila nejaké zábery fotoaparátom a keď som sa otočila, zrazu bol úplne pri mne. Pobozkali sme sa, ale on sa stiahol a zdrhol s tým, že mu skončila prestávka. Neviem, čo to malo byť," vysvetlila Laura.

„A tebe sa páči, však?" spýtala sa Jeannie, ale odpoveď neprišla.

„Ja by som ti navrhla asi to, aby si počkala, ako sa bude správať a potom si príď po radu. Určite ti podám pomocnú ruku," žmurkla na ňu.

„Beriem ťa za slovo. Ale teraz to už nechajme tak. Zostanem na noc len ak vymyslíš nejaký perfektný program. Takže... " odvetila Laura a hodila do nej podušku.

 

Tretia kapitola

Hneď po príchode domov sa Laura pustila do písania článku. Po celom stole mala rozložené Patrikove fotografie, z ktorých musela aspoň dve vybrať k článku. Výber si však nechala až nakoniec, lebo by ju počas práce myšlienky na jeho tvár rozptyľovali ešte viac. Akonáhle začala vyberať fotky, bola v koncoch. Nedokázala sa rozhodnúť, ktorá ho najlepšie vystihuje. Nakoniec vybrala jednu, kde stál pred autobusom a potom druhú, kde vyzeral, že je plne zaujatý jazdou. Ešte včera bola naňho vlastne nahnevaná, ale keď to všetko prebrali s Jeannie, nálada sa jej zlepšila. A najlepšie kamarátky vymysleli na Patrika plán. Keby sa náhodou tváril, akoby sa nič nestalo.

Laura zaniesla hotový článok do redakcie a vyslúžila si zaň pochvalu. Kópiu si nechala pre Patrika, ktorému ju dala cestou domov. Ako s Jeannie predpokladali, správal sa úplne obyčajne, akoby nič. Laure to síce vadilo, ale nedala na sebe nič poznať. To však nevedela, koľko síl to stojí Patrika. A to ešte ani netušil, čo ho čaká ďalej. Pri prvej voľnej chvíli si prečítal článok a zhodnotil ho na výbornú. Veď čo iné by sa aj dalo od Laury čakať.