Ignác, sedel opäť vo firme, tak ako každý deň od skorého rána do neskorého večera. Nerozlišoval už dni, sviatky, poznal iba prácu a samotu. Hlad nepociťoval, aj tak jedlo pre neho nemalo žiadnu chuť. Nič mu nehovorilo slovo zábava, spoločnosť, žena či láska. Teda hovoriť, mu to aj niečo hovorilo, ale keď si predstavil dobu minulú, hneď ho prešla chuť na hocijaké predstavy pod prúdom sĺz. Dnešný deň vytváral prezentáciu úspešnosti obchodnej spoločnosti, teda aspoň sa tak tváril. V skutočnosti nerobil nič, len hľadel na stenu a v hlave sa mu vynáralo množstvo myšlienok. Nemohol zabudnúť na tie krásne chvíle, nemohol zabudnúť na ňu, dokonalú ženu! A to mu spôsobovalo smútok a depresiu každodennú, dobre ukrytú za usmievavou tvárou. Jeho srdce kričalo stále jej meno, a nechcelo už nič iné na svete ako ju. Veľmi mu chýbala jej spoločnosť. Nie len ako človeka, ktorého tak nepopísateľne ľúbil ale aj ako človeka, s ktorým si najlepšie rozumel. Pohľad mu padol na telefón a v hlave sa mu opäť vyjavila myšlienka. „Musím ju vidieť, ja jej musím zavolať, chýba mi..“ A to aj napriek tomu, že ďalší deň po tom čo s ňou strávi čas bude ešte nešťastnejší...

 

Každá nešťastná láska spôsobená či už rozchodom, alebo neopätovanými citmi je nadmieru bolestivá. Svojim vývojom prináša radu zmien v živote človeka. Priebeh nešťastnej lásky môžeme rozdeliť do piatich  základných vývojových etáp:

1. etapa – zapieranie skutočnosti a reálneho pohľadu na situáciu

2. etapa – depresie, smútok, beznádej, padnutie na úplne dno

3. etapa - zbieranie sa z dna, vyhľadávanie spoločnosti, krátke sexuálne príbehy, vnútorný smútok

4. etapa – pochopenie situácie a zmierenie sa s ňou, pripustenie že existuje aj iný človek, iný vzťah

5. etapa – absolútna averzia voči milovanej osobe, alebo vytvorenie si unikátneho kamarátstva s  milovanou osobou

V prvej etape, človek nie je schopný prijať skutočnosť, stále verí, že sa nič neskončilo, je to len prestávka na pár dní. Zapiera všetky okolnosti, ktoré mu prináša okolie, vec vidí inak ako ostatní. V tomto období je zbytočné čokoľvek hovoriť nešťastne zaľúbenému človeku, odmieta prijať iný názor a dokonca vo Vás môže vidieť nepriateľa, ktorý mu chce len ublížiť.

Táto prvá etapa sa postupne pretransformuje do etapy druhej, keď tých pár dní prestávky nezmenilo nič. Začína podliehať silnému smútku, depresiám. V tomto období sa nedokáže tešiť z ničoho, stále myslí len na toho druhého a sníva, ako by to mohlo všetko dobre dopadnúť. Čím viac sníva tým sa pocit depresie a bezmocnosti prehlbuje. Toto štádium je charakteristické absolútnym nezáujmom o okolie, teda pokiaľ nehľadíme na okolie pôvodcu tej nešťastnej lásky. Len spoločnosť milovanej osoby prináša aké také uspokojenie. Preto len aké také, lebo je to dočasné uspokojenie, ktoré sa po dvoch dňoch stráca a premieňa sa opäť na depresiu.

V tretej etape si človek začína uvedomovať, že jeho depresie a smútok ho úplne zničili, už nevládze ďalej. Začína vyhľadávať spoločnosť kamarátov a nových ľudí. V tomto období sa vyskytujú aj krátke sexuálne príbehy, ale človek nie je stále ešte pripravený na nový vzťah. V tomto období stále miluje tú istú osobu, ale uvedomuje si, že budúcnosť jeho láska nemá. Pokúša sa viesť nový život, ktorý by bol šťastnejší ako ten predošlý. Aj v tejto etape sa zjavujú silné pocity smútku, depresie ale už menej, ako keby sa človek dokázal neuveriteľne pretvarovať. Na pohľad sa javí svojmu okoliu v poriadku, ako keby sa dokázal povzniesť na svoju bolesť. Ale v skutočnosti, nie je to tak.

V predposlednej a poslednej etape, človek prijme všetky dôvody na koniec, zmieri sa. Zrazu zistí, že v živote existujú aj iné osoby, ktorým by mohol dávať svoju lásku, a z nešťastnej lásky sa stávajú len spomienky, aj keď rana na srdci ostane vždy... V závislosti od priebehu nešťastnej lásky, okoloností a človeka vznikne voči bývalej milovanej osoby buď absolútna averzia, alebo sa pretransformuje láska na dobré kamarátstvo.

Počas prežívania týchto etáp zmierovania sa s nešťastnou láskou je však veľkou otázkou, či sa stretávať s človekom, ktorého tak veľmi milujeme, alebo nie. Respektíve v ktorých etapách je to vhodné a v ktorých nie. Podľa srdca je absolútne nevhodné sa riadiť, to by najradšej bolo s dotyčným 24 hodín denne. Ale to nie je možné, pokiaľ chceme byť v živote raz šťastní, bez smutného pohľadu na svet.

V prvej a druhej etape je stretnutie s milovaným človekom veľkou úľavou, ktorá zaháňa smútok. Je lepšie vidieť danú osobu ako ju nevidieť. Veľký rozdiel v trápení nie je. Aspoň maličké potešenie dodá nádej a hlavne chuť žiť si vlastný život. Dlho odkladané povinnosti dokáže po takom stretnutí zvládnuť a byť chvíľku skutočne šťastný.

Avšak v tretej etape je stretnutie, či hocijaká komunikácia s ľúbeným človekom neskutočnou záhubou. Energiu a chuť do života, ktorú nabral počas doby, kedy ju nevídaval sa zrazu stratí. Už sa mu nezdá možnosť, že by raz stretol inú lásku v živote taká reálna, zrazu si uvedomí, že najlepšie mu je s tým, kto ho odmietol. Človek sa spätne vracia do druhej a prvej etapy a kolobeh sa začína opakovať. Začarovaný blúdny kruh, ktorý ako keby nemal konca..

 

Čo si o tom myslíte vy? Je vhodné sa stretávať, či nie?