Názory na mačky sú rôzne. Niekto ich zbožňuje(napríklad rómsky spoluobčania v klobáskach) a niekto ich nedokáže ani vystáť. Odporcovia mačiek používajú klasické nepodložené argumenty prečo mačka nie je vhodným domácim zvieratkom. Dovoľte mi, aby som sa zastal mačiek! Samozrejme správanie mačiek záleží veľmi od povahy. To je základ. O psíkoch sa hovorí, že sú inteligetný a učenlivý. O mačkách sa to nehovorí. Ale aj mačka dokáže poslúchať, na slovo, aportovať, pustiť si sama vodu, otvárať dvere, skrinky.. Neveríte? Čítajte ďalej..

Chováme doma dve mačky, kocúra Maťka a mačku Miu. Mačička je klasická mačka, keď je hladná dobehne a mňauká, keď sa jej chce príde sa dať pohladkať. Na zavolanie príde, ale vždy len opatrne. Má od mala mierny stres s ľudí a hlavne topánok. Asi na ňu pôvodný majiteľ ráčil stúpiť nejakou veľkou labou v šlapkách, lebo keď vidí šlapky na nohách uteká preč.

Kocúr Maťko je úplne iný, bol to náš prvý domáci tvor. Už od útleho veku sme ho viedli formou hier k výcviku. K výcviku aký dostáva napríklad psík. Ale začnem pekne po poriadku. Hneď ako sme ho priniesli domov z útulku, mal asi dva mesiace. Keďže sme práve dokončovali byt, vyhradili sme mu detskú izbu na jeho potreby, dvere na jeho izbe sme zatvárali aby nebehal po celom byte, keď tam majstri omietkovali. Denne sme sa s ním hrávali, boľ veľmi hravý a vymýšľavý kocúrik. Jedného dňa sme odbehli do obchodu a keď sme prišli späť dvere boli otvorené a Maťko oddychoval na kope stavebného odpadu. Pomysleli sme si, že náhoda, asi sme zle zavreli dvere, bol to však náš omyl. Odvtedy si dvere otvoril kedy sa mu zachcelo. Jednoducho vyskočil na kľučku a hompáľal sa na nej pokiaľ sa dvere nepotvorili, potom už len zoskočil a packou si ich otvoril úplne. Nahnevalo nás, že vždy narobil neporiadok v kuchyni a pojedol to čo nemal, keď sa tam dostal. Dostal mierny výprask novinami. Pár dní bol pokoj, dvere ostali zavreté. Až do tej osudnej soboty, keď sme vybrali rozmraziť mäsko a niekam odbehli. Po návrate domov dvere k Maťkovi boli zavreté ale mäsko v kuchyni bolo preč. Našli sme ho až u Maťka v izbe. A tak sa náš Maťko naučil aj zabuchnúť dvere, aby sme neprišli na to, že si otvoril dvere..

Keď sme byt dokončili, sa jeho kráľovstvo a pôsobisko rozšírilo na celý byt. Keď zistil, že vodu mu napúšťame z kohútika odmietol piť vodu z misky, ale mňaukal pri vodovodnom kohútiku, až pokiaľ sme mu vodu nepustili. Raz sme prišli z práce a vo vani tiekla voda. Zľakli sme sa, azda nejaká porucha, ale bol to omyl. To len Maťko prišiel na to, že keď hlávkou zatlačí odspodu vodovodnej batérie, začne tiecť voda a nebál sa to plnohodnotne využívať.

Neskôr zistil, že potravinová posuvná skrinka v kuchyni sa ľahko otvára a tak sa nám každý deň, keď sme išli do práce nasťahoval do nej a vyhliadol si nový peliešok na práškovom cukre. Na cukor si ľahol samozrejme až po tom, čo ochutnal dobroty, ktoré sa mu podarilo otvoriť. Neváhali sme ani chvíľku a dobroty sme presťahovali do kuchynskej linky, že hádam také dvierka neotvorí, ale kdeže aj také si dokázal po hodinách snaženia otvoriť. Labkou s pazúrikmi pchal do medzery medzi skrinkou a dvierkami až pokiaľ sa mu nepodarilo ich pootvoriť a šup už bol v skrinke.

Jeho správanie nám začínalo trošku vadiť, veď kto by platil vodu, čo pól dňa tiekla len tak, alebo kto by rád mal množstvo chlpov vo všetkom jedle, čo je s skrinkách? Zaúradovala výchova novinami a postupne sa odnaučil púšťať vodu a otvárať si skrinky. Už teraz v dospelosti tieto veci robí len keď sa veľmi nudí.

Aby sme nezabudli, Maťko vždy dobehne na zavolanie, veľmi rád aportuje veci(hodíte mu napríklad lyžičku, dobehne k nej, zavoláte Maťko prines, lyžičku Vám v papuľke prinesie až k nohám a už sa nevie dočkať kedy mu ju opäť hodíte), pozná základné príkazy ako fuj, nesmieš.

A sme pri pokriku fuj, nesmieš. V tomto sú mačky veľmi zaujímavé a vysoko inteligentné, či aj trošku prešibané. Vedia veľmi dobre, čo môžu a čo nie. Na napomenutie reagujú, ale nie ako psík, že hneď prestanú robiť danú činnosť, napríklad brať z taniera plátok šunky. Náš Maťko nedobehne, neuchytí si plátok šunky s taniera, lebo vie, že to nesmie. Ide na to rafinovane, najprv len príde, úplne nezaujato si ľahne k tanieru a robí sa že spí. Po chvíľke otvorí jedno oko a keď ho nesledujete pritiahne sa viac k tanieru. Ak náhodou sa pozriete smerom k nemu, buď sa začne obtierať o tanier, akože si ho značkuje, alebo len sa začne zrazu tváriť, že sa naťahuje. Počas vašej nepozornosti si opatrne prihrabká šunku na bok taniera a pár krát ju oblizne. Ak mu chutí pustí sa do nej s chuťou a riadnym mľaskaním. Hneď ako ho spozorujete sa opäť začne tváriť, že on nič, on len tak oddychu je so šunkou s papuľke..

Na záver si len dovolím jednu poznámku, mačka je milý tvor, ktorá sa dá vychovať na poslušné domáce zvieratko, podobne ako psík. Má však svoju hlavu a niekedy máme pocit, že aj vlastný názor – osobnosť. Keď Vám nevadí to, že niekedy na Vás jednoducho nebude mať náladu(na zavolanie síce príde, nechá sa pohladkať ale hneď odbehne spať) tak pouvažujte o chove mačiek..

Video aportujúceho Maťka mám prichystané, čoskoro ho pridám na stránku...