Prázdne koryto rieky začala postupne napĺňať voda. Svieža, priezračná, očistná.

Najprv tiekla nevtieravo slabým prúdom. Ubiehajúcimi dňami naberala na odvahe a vlievala sa stále viac a viac.

Vlievala sa mi do žíl, kolovala celým mojím telom. Vytvorila si v ňom celú riečnu sieť a každý deň tečie inými uličkami. Podľa chute a nálady.

Raz tečie okolo môjho žalúdka, čím spôsobuje jeho jemné chvenie. Inokedy zablúdi k môjmu

srdcu a búši doň neúnavne až kým nebije ako o život.

Stáva sa, že občas vytekala z tela von. Cez slzné kanáliky. To sa deje vtedy, keď krúži

okolo žalúdka a búši do srdca. Vyviera v podobe teplých sĺz naplnených láskou.

Koluje mnou voda menom Láska.

Bezsenné noci kamsi zmizli. Ani som si nestihla uvedomiť kedy a kam.

Udialo sa to rýchlo a nečakane. Dnes už mám sny plné farieb a tepla.

Nepotrebujem vedieť o čom v noci snívam. Cítim to aj bez obrazu a zvuku.

Pretože všetko čo sa okolo mňa deje je jeden veľký pestrý sen, v ktorý verím.

Moja dlaň už nemusí hľadať úkryt. Má sa kam skryť.

Spolu s tvojou tvoria dokonalé puzzle.

Len oni poznajú jemné šteklenie v končekoch prstov a teplo, ktoré z nich sála.

Vedia sa dorozumieť bez slov, dotykom. Je to kúzlo, ktoré patrí iba im.

Vedia kedy darovať stisk a kedy zľahka uvoľniť. Je to len ich príbeh.

Ja som ho počula :

Vo vetre sa prehýbaš

jak vysoké topoli

V búrke kráčaš sám

bosý stúpaš do smoly

Tak skús uniknúť

ukry sa v niečích dlaniach

V tých nežných ľudských zbraniach

Nechaj ich do seba preniknúť

Ja som to skúsila a som ukrytá v tvojich dlaniach.