Láska. Slovo, pri ktorom sa väčšine z nás v mysli vynorí obraz obrovského červeného srdca, v lepšom prípade i obraz milovanej osoby. Ale uznajte sami, že pokiaľ by sa vás niekto na ulici len tak spýtal, čo je to slovo znamená, zrejme by ste mali problém ho definovať. Ako tak čítam všetky tie oslavné básne o láske, v žiadnej z nich nebola opísaná rovnako. Veď akoby aj mohla, keď každý z nás ju vníma po svojom. Mnoho ľudí už našlo svoju lásku či už v podobe televízora, nového auta, ale väčšine z nás určite nestačí len to bezduché blikajúce svetlo inteligentnej“ bedničky“ , takže hľadáme útechu v teplom náručí koho iného, ako človeka. Patrím medzi ľudí, ktorí dali prednosť láske zo strany opačného pohlavia. Tu je jej príbeh.

Bol prekrásny slnečný deň, tak som sa rozhodla, že sa pôjdem ovlažiť k vode (i keď, priznám sa, určite som mala aj iné dôvody, veď kde inde sa dá v lete tak rýchlo zoznámiť, ako na kúpalisku? ). Vybrala som sa na miesto, o ktorom veľa ľudí nevie. Bola to malá vodná nádrž blízko môjho rodného mesta. Po príchode na miesto som zistila, že atraktivita tohto malého kúta prilákala omnoho viac národa, ako som predpokladala, preto som sa nemala kde zložiť. Plno ľudí, hlava na hlave. Šomrala som v duchu a mierne znechutená, pobrala som sa k miestu, ktoré ma ešte nikdy nesklamalo. Kráčala som po ceste, všade ľudoprázdno. Nálada sa mi zlepšovala z kroka na krok. Už -už som bola takmer na mieste, keď...“Do čerta!“ povedala som ticho. Všetko bolo obsadené. Na tvári sa mi objavil „úsmev“, ktorým som obdarúvala okololežiacich. No keďže som o tom spomínanom úsmeve nevedela, účinok bol o to intenzívnejší. Nakoniec sa na mňa predsa len usmialo šťastie a pod košatým stromom na mňa volalo krásne miesto. Ale aby nebolo všetko až také dokonalé, hneď vedľa sa nachádzala až príliš zaľúbená dvojica. Chvatom som skočila do vody a predviedla nie veľmi vydarenú šípku. To som asi ešte nespomínala, ale s kľudným svedomím o sebe môžem tvrdiť, že som majster na vytváranie trápnych momentov, jednoducho „magnet na trapasy“. Preto ma pod vodou napadla ešte jedna zásadná vec, a to, skontrolovať či sú plavky na svojom mieste, pretože...veď vieme, stávajú sa rôzne veci. Zrejme sklamem tých škodoradostnejších jedincov, ale všetko bolo v poriadku. Začala som teda plávať. Smer sa vybral sám- malá vežička, z ktorej skákali zástupcovia opačného pohlavia v snahe upútať na seba mužnosťou ich výkonov. Na tvári sa mi zjavil úsmev, o ktorom som tentokrát vedela. Plávala som čoraz bližšie, už som bola tesne pri vežičke, keď zrazu niekto volá: „Pozór!“ Neskoro, jeden z tých mužných mužov skočil tesne vedľa mňa! Silný prúd ma stiahol pod vodu. To bol šok! Prebrala som sa z neho až po silnom údere do hlavy. To bol zas on, rovnako zmätený a jeho ruka snažiaca sa dostať nás oboch do bezpečia. Cesta na breh bola plná ospravedlňovania. Sadli sme si na trávu, rozprávali sa. Bolo to veľmi príjemné vzhľadom na predchádzajúce udalosti. Náš rozhovor sa natiahol do neskorých hodín. Odprevadil ma, ozaj sme si padli do oka. Začali sme sa stretávať, vozil ma po krásnych miestach. Žartovali sme, smiali sa popri tom našom bezstarostnom užívaní si života. Počas jednej jazdy autom sme sa slovne naťahovali. Doberali sme sa ako malé deti, bolo to veľmi milé. Raz, popri všetkom tom srandovaní, som sa zahrala na urazenú a otočila sa smerom od neho. Zastavil auto, a sklonil sa na volant v hranom plači. Smiala som sa. Otočil sa na mňa, sklonil sa bližšie a dal mi bozk. Krásny bozk, ozajstný, prvý v mojom živote, na ktorý nikdy nezabudnem. Bola som trochu prekvapená, milo prekvapená. Potom povedal: „ A teraz ťa už nikdy nepustím.“ A držal ma za ruku celú cestu domov. Odvtedy ma za tú ruku drží pri každej ceste autom, pretože sme spolu už dva roky.

Je to krásny pocit, keď človek nájde spriaznenú dušu. Hovorí sa, že každý na svete má niekde ukrytú tú svoju „druhú polovičku“. Niekedy je ťažké ju nájsť, no ako vidíte sami, náhoda je veľmi mocná pani, ktorá zapôsobí aj na mieste a v čase, v ktorom by ste to nikdy nečakali. Preto každému, kto ešte stále hľadá prajem, aby našiel a každému, kto už našiel, aby všetko vychádzalo.