Je mnoho ľudí, ktorí neustále podceňujú svoje zdravie a nevšímajú si alarmujúci nárast zdravotných problémov a ich možný dopad. Byť hypochondrom nie je ťažké a je to zaujímavý spôsob ako buď vytŕčať z davu, prípadne využiť inak, zbytočne premárnený čas počas dňa. Základné pravidlo je: čím viac chorôb si všimneme, tým viac zábavy zažijeme.

     Pre to, aby sme sa stali plnohodnotným hypochondrom musíme zaujať absolútne pozitívne stanovisko mysle a uvedomiť si ako veľmi milujeme náš organizmus. Samozrejme, že to neznamená vzdať sa rôznych radostí ako nezdravého jedla, cigariet či alkoholu. Práve naopak to sú veci, ktoré nás budú podporovať pri rozvoji našej psychózy.

     Sú dve možnosti ako v sebe obajviť talent hypochondra. Buď sme sa tak narodili, no ešte sa to v nás neprebudilo, alebo si tento stav privodíme umelo. Základný krok však je, zaobstarať si čo najväčšie množstvo zdravotnej literatúry, plné opisov chorôb a ich príznakov; v prípade dnešnej modernej doby postačí aj internet, kde sú dané príznaky opísané kvetnatejšie a tým pádom nám ľahšie pomôžu pochopiť, ktorými všemožnými chorobami trpíme. Po zaobstaraní tejto literatúry sa stačí začítať a tí čo sú narodení s určitým hypochondrizmom sa začnú rozvíjať sami a nepotrebujú naše rady. No samozrejme ostatných nenecháme len tak.

Základ tvorí: všímať si, všímať si, všímať si. Stále treba kontrolovať či nás niečo bolí, pichá pri srdci, prípadne kontrolovať čo nás bolí a podobne. Je vhodné si každú zistenú skutočnosť zapísať a neskôr vhodne kombinovať pre takú anamnézu, ktorá by nám vyhovovala. Napríklad ak počas dňa zakašlete, pocítite bolesť na prsiach, prípadne vám začnú tŕpnuť končatiny, je to znak, že by ste mohli mať zápal pľúc s blížiacim sa infarktom. Skutočne každé zakašľanie môže viesť k ťažkým chorobám dolných dýchacích ciest a každá bolesť k ťažkému poškodeniu kĺbov/kostí/svalstva. Dbajte o pravidelné kontroly u lekára a naliehanie, že vám niečo je. Takéto kontroly môžeme prevádzať aj niekoľko krát týždenne, samozrejme sa pri tom treba držať hesla „lekár nič nevie“ a presvedčiť ho o vašej pravde. Odber minimálne desiatich ampuliek krvi a predpísanie aspoň tuctu liekov k tomu neodmysliteľne patrí. Odporúčania ako „vyhľadajte psychológa“ a podobne ignorujte, prípadne ich využite pre určenie nejakých psychických porúch, ktorými určite trpíte. Príznaky predsa neklamú. Pokiaľ máte pocit, že vaše prízanaky nezodpovedajú žiadnej chorobe z dostupnej litertúry, je potrebné sa zamerať na choroby vyskytujúce sa mimo nášho dosahu. Veď kto vie či nie ste nositeľom nejakej exotickej tropickej choroby práve vy a nezáleží či je to možné alebo nie. Skutočne na tom nie je nič ťažké a zväčša postačí len spomínané štúdium kvalitnej literatúry. Ľudia s prirodzeným strachom si vždy niečo pekné nájdu.

Čo je na tejto zábave ešte milšie, nemusíte sa s ňou trápiť sami, aj keď by to bol vhodný spôsob získania symptómov depresie. Choroby môžeme diagnostikovať aj ostatným okolo nás. Potešia sa záujmu a máte záruku, že vás budú spomínať aj mimo vašej prítomnosti, či už v zlom alebo v dobrom.

V momene ako sa nabažíte určitého sebaľutovania a istého príchodu katastrofy môžete prejsť na inú úchylku. Ale o tom až nabudúce...