Chýbaš mi. Niekedy sme spolu dokázali tráviť viac času. Teraz randíme hlavne cez víkend, zamestnávateľ ti nerozumie, ja ti rozumiem ako nikomu inému. Stále ťa mám radšej a radšej a zároveň stále sa častejšie zaprisahávam, že už s tebou nechcem mať nič spoločné.

To je ale vždy až po. Stavy po nikoho nezaujímajú, ja ťa mám rád práve v časoch osobného stretnutia. Užívam si zmeny mysle, stúpajúceho intelektu, žiaden problém nezostáva bez riešenia. Aj keď neskôr zistím, že to bola absolútna kravina. Nevadí. Žijeme pre okamžiky, ty si majster okamžikov, často nezabudnuteľných, ešte častejšie úplne úplne zabudnutých a musia mi ich pripomenúť ostatní.

Tvojím pričinením sa aj tie najväčšie škraty v bare postupne stávajú mojimi femme fatale. Nikdy nezabudnem ako som si tvojím prostredníctvom fantasticky pokecal s nejakým fínom, samozrejme on to skúšal fínsky ja slovenky.

Si najlepší tlmočník akého som kedy stretol. Neviem ako to robíš, v premene ľudí si bezkonkurenčný, nechytá sa na teba náboženstvo, rodičovská výchova. Ty to všetko stihneš za pár okamihov.

Len jedno mi trochu prekáža. Je ti úplne jedno kde a v akej polohe sa spolu vyspíme. To obľúbené miesto nad záchodovou misou, môžeme to zmenit? Chladí to a tlačí to.