Zvyšok týždňa sa nevideli. Laura chodila domov neskoro, pretože mali oveľa viac práce ako zvyčajne. V podstate tam chodila len prespať.

Až v piatok skončila trochu skôr. Mali si totiž ísť so Jeannie niekam sadnúť. Najskôr to chcela zrušiť, ale na poslednú chvíľu sa predsa len rozhodla ísť. A práve autobus, ktorým išla, šoféroval Patrik. Tentoraz sa aj usmial, ale ona si ho takmer nevšimla. Bola úplne zahĺbená v myšlienkach. Videl, že je duchom neprítomná, tak ju nerušil. Kým prišli na konečnú, zostali v autobuse sami.

Laura sa postavila a trochu sa jej zatočila hlava. Nič však nedala na sebe poznať. Urobila krok vpred a pozdravila Patrika. Práve jej chcel odzdraviť, keď si všimol, že čosi nie je v poriadku. Šiesty zmysel mu kázal postaviť sa a už držal Lauru v náručí. Ona ho nevnímala. Zobral ju na ruky a položil na sedadlá. Odparkoval autobus a chytro šiel k nej. Pomaly sa preberala. Keď ho uvidela, nechápavo naňho pozerala. „Čo sa stalo? A prečo tu ležím?“ chcela si sadnúť, ale zabolela ju hlava.

„Neboj sa. Omdlela si, ale našťastie som ťa včas zachytil.“

„Vďaka, ale ja už pôjdem.“

„Blázniš? Ani náhodou ťa nepustím samú preč. Nemám ťa odviezť domov?“

„To bude dobré. Nerob si starosti. Nemáš prosím ťa niečo piť?“

„Jasné, mám minerálku,“ postavil sa a zložil fľašu zo sieťky nad sedadlami. „Ale nemám pohárik. Dúfam, že ti to nevadí.“

„To je dobré. Snáď sa neotrávim,“ pokúsila sa o žart.

Pomohol jej posadiť sa. Napriek tomu, že hlava ju už nebolela, cítila sa nie príliš dobre a bola bledá.

„Bolí ťa niečo?“ spýtal sa ustarostene Patrik, keď sa napila.

„Vlastne ani nie. Neviem, možno je to z toho, že tento týždeň sme mali veľmi veľa práce.“

„Jedla si vôbec dnes niečo?“

„No, vlastne okrem bagety ani nie,“ priznala sa.

„A nechceš niekam skočiť? Mohli by sme...“

„Nerob si starosti. Vôbec nemám chuť. Asi by som to v žalúdku dlho neudržala,“ pripustila.

„Takže keď nechceš nikam ísť, neostáva ti nič iné, len mi tu hodinu robiť spoločnosť,“ navrhol.

„No, vlastne som sa mala stretnúť s kamarátkou...“ začala a vtom jej zazvonil mobil.

Volala Jeannie, aby sa nehnevala, ale nemôže prísť, lebo Toby ochorel.

„Ako počujem, stretnutie sa nekoná.“

„Počuješ dobre. Takže ti budem robiť spoločnosť,“ súhlasila napokon Laura.

Ani nevedeli ako a hodina prestoja im ubehla, akoby to bolo len zopár minút. Patrik sa ospravedlnil za pondelok. Povedal Laure len toľko, že mu volal právnik a ona sa na podrobnosti nevypytovala. Vystupovala rovno pred domom.

„Zavolám ti,“ lúčil sa.

„Budem čakať. Dobrú noc.“

„Dobrú a choď rovno do postele,“ povedal ešte kým odišiel.

Laura zasnene kráčala domov. Chytro sa umyla, prezliekla do pyžamy a išla spať. Ešte v posteli myslela na to, ako sa jej plány otočili. A čo všetko môže spôsobiť jedno nečakané zatočenie hlavy. Zaspala s myšlienkou na Patrika. Dokonca sa jej o ňom aj snívalo a i keď ten sen nemal ani hlavy ani päty, predsa ju to potešilo.

Ráno ju prebudilo zvonenie telefónu.

„Prosím?“ ozvala sa ospalo.

„Dúfam, že som ťa nezobudil,“ ospravedlňujúco sa ozval Patrik.

„To je v pohode. Ty máš odpustené,“ usmiala sa.

„Ako si sa vyspala?“

„Fajn. Dokonca sa mi o tebe snívalo,“ priznala.

„To som poctený. Nezabudni sa naraňajkovať. Dnes ťa nemôžem prísť chytať. Aj by som ťa niekam pozval, ale celý víkend robím,“ smutne vyhlásil.

„Veď to môžeš napraviť cez týždeň.“

„Môžem a aj napravím. Tak s tým počítaj.“

„Budem. Ahoj.“

„Ahoj,“ rozlúčil sa.

Predstavil si Lauru v pyžame na posteli a potom si spomenul na svoj sen. Nemohol sa jej priznať, čo sa snívalo jemu o nich dvoch v noci. Akoby nestačilo, že na ich spoločné milovanie myslí cez deň, ešte sa mu o ňom aj sníva. Hneď ráno si musel dožičiť studenú sprchu.

Celý víkend Laura strávila doma. Väčšinu času venovala kvietkom v záhrade. Okrem práce v redakcii to bol jej ďalší koníček. Zbožňovala kvety a bolo jej úplne jedno, aký to bol druh. V záhrade ich mala od výmyslu sveta a boli rozdelené podľa ročného obdobia, v ktorom rozkvitali. Pri nich sa vždy dokázala odreagovať od všetkého. Asi trikrát za deň si volali s Patrikom a medzitým jej dala Jeannie vedieť, že Toby dostal chrípku, tak sa oňho stará.

Laura práve prišla domov, keď jej volal Patrik, či sa môžu večer stretnúť. Že je síce v práci, ale má dosť dlhý prestoj.

„Takže plán na večer už mám,“ pomyslela si. Mala dilemu iba s tým, čo si oblečie. Koncom minulého leta si vo výpredaji kúpila čierne šaty, ktoré mala oblečené iba dvakrát. Keďže bolo teplo, rozhodla sa, že si ich oblečie. Vlasy si vyčesala dohora, jemne sa namaľovala a išla. Patrik ju zobral autobusom zo zastávky a vyrazili. Ukradomky ju pozoroval celú cestu. Krátke šaty jej odhaľovali takmer celé nohy a on od nich nemohol odtrhnúť zrak. Laura si to všimla a bola svojím výberom potešená. Ani jej však neušlo, že na tmavomodrej košeli má Patrik rozopnuté dva gombíky a vytŕčajú mu spod nej hnedé chĺpky.

„Prepáč, že zasa budeme tráviť večer tu,“ ospravedlňoval sa, keď zostali sami.

„To je v pohode. Nevadí mi to.“

„Ale niečo pre teba mám,“ vytiahol pizzu s extra prílohou – šampiňónmi.

„Keď si minule vravela, že ich máš tak rada... A musím dozrieť na to, že sa stravuješ. Po tom minulom piatku ťa budem kontrolovať,“ obdaril ju úsmevom.

„Si veľmi pozorný,“ vrátila mu úsmev a s chuťou sa pustili do jedenia.

„A mám aj ďalšiu veľmi nezdravú vec,“ uškrnul sa a vytiahol fľašu koly spolu s dvoma pohármi.

„Vidím, že si myslel na všetko. Ďakujem za večeru, bola super. Akurát by som teraz mala ísť domov peši, aby som spálila kalórie.“

„Tak tým sa vôbec nemusíš trápiť. Vyzeráš super. I keď jeden návrh by som mal,“ žmurkol na ňu a ona sa začervenala.

Prisadol si bližšie. Chcel, aby sa otočila chrbtom, tak ho počúvla. Začal jej nežne masírovať šiju. Rozplývala sa pod jeho dotykmi. Sklonil sa bližšie a pobozkal ju na krk. Zachvela sa. Po chvíli prehovorila zastretým hlasom:

„Chystáš sa ma zviesť?“

„To ešte neviem. Podľa toho, či budeš chcieť,“ zašepkal jej do ucha.

Posúval svoje ruky dolu jej chrbátom a znova sa vrátil späť. Pritom ju nežne bozkával. Chcela sa otočiť k nemu, ale on si ju iba posadil na kolená tak, že sa chrbátom opierala o jeho hruď. Jednou rukou ju objal okolo pása a druhú si nechal voľnú. Pobozkal ju na ušný lalôčik. Vyvolalo to v celom jej tele vlnu vzrušenia. Chytil ju za bradu a otočil jej tvár k sebe. Cítila na tvári jeho zrýchlený dych. A potom sa konečne zmocnil jej úst. Pohniezdila sa mu na kolenách v snahe nájsť lepšiu polohu. Zastonal. Jednou rukou ho objala okolo krku a druhou nedočkavo začala rozopínať gombíky na jeho košeli. Patrik jej prešiel rukou po stehne a vyhrnul jej šaty vyše kolien. Jazykom pootvoril jej pery a vnikol ním do jej úst. Skúmal všetky ich zákutia a Laure to spôsobovalo ďalšiu vlnu vzrušenia. Vyhrnul jej šaty po pás a keď jej rukou prešiel po odhalenom brušku, zachvela sa. On však pokračoval ďalej. Pevne mu zovrela rameno, z hrdla sa jej vydral ston a mala čo robiť, aby nevykríkla. Pomaly jej zvliekal ramienka šiat a bozkával ju na ramená. Laura prstami blúdila po Patrikovej hrudi zatiaľčo on ju bozkával všade, kde mu to oblečenie dovoľovalo. Napokon jej stiahol dolu šaty. Chytil jej ruku a zaviedol ju k miestu svojho vzrušenia. Prekvapene naňho pozrela. Chcela mu rozopnúť nohavice.

„Ešte nie, lebo sa neovládnem,“ nedovolil jej to. Namiesto toho ju vzal do náručia a odniesol do zadnej časti autobusu.

„Ja, prepáč, takto som to nechcel. Mali by sme to robiť prvýkrát v posteli. Ak chceš, prestanem,“ hovoril medzi bozkami.

„Nechcem, aby si prestal,“ vzdychla mu do úst a bozkávala ho ďalej.

Položil ju a zručne jej vyzliekol podprsenku. Kochal sa pohľadom na jej nahé prsia a o chvíľu sa sklonil, aby sa im venoval. Stonala pod jeho dotykmi od rozkoše, ktorú jej spôsoboval. Jedným pohybom jej stiahol čipkované nohavičky a bozkami si vytváral cestu až tam dolu. Pevne zovrela sedadlá vedľa seba a vykríkla. Zvíjala sa pod jeho dotykmi a žobronila o viac.

„Si si istá, že to chceš?“ spýtal sa a dal jej tým poslednú šancú cúvnuť.

„Áno,“ vydýchla.

Chytro sa vyzliekol, ľahol si na ňu a podoprel sa lakťami. Pobozkal ju na privreté viečka, hneď na to na ústa a pomaly do nej začal vnikať. Vzlykla od bolesti, ale nedovolila mu prestať. Chcela ho cítiť v sebe hlbšie. Pevne sa ho chytila za ramená. Hľadel jej do očí a videl presne to, čo potreboval. Túžbu, rozkoš, nespútanú vášeň. Začal sa v nej pohybovať a ona sa mu prispôsobila. Naďalej sa ho pevne držala a ich dych bol stále zrýchlený. Kvapky potu sa im leskli na telách. Rukou jej odhrnul z tváre vlhké vlasy a pobozkal ju. „Prečo si mi nič nepovedala?“ spýtal sa nežne.

„A kedy som ti to mala povedať? Musíš uznať, že na to nebola príležitosť. Predtým sme sa o niečom intímnom nerozprávali a dnes si mi ani nedal šancu,“ odvetila s úsmevom.

„Prepáč, nechcel som sa na teba tak vrhnúť. Ale keď ty sa vždy oblečieš tak, že mám problém sústrediť sa na cestu. Veď už aj ten prvýkrát, čo si si obliekla tú krátku minisukňu som mal čo robiť.“

„Vážne? A nič si nedal najavo... A ja nehovorím, že sa mi to nepáčilo. Ani ti nič nevyčítam. Bolo to nádherné. Ďakujem,“ položila si hlavu na jeho hruď.

„To ja by som sa mal poďakovať. Za to, že si mi tak dôverovala,“ pobozkal ju.

Ešte chvíľku ležali v objatí. Keď sa však Patrik pozrel na hodinky, zistil, že veľa času im nezostalo.

„I keď to nerád vravím, ale budeme musieť ísť.“

Laura nespokojne zamrnčala a začala si obliekať spodné prádlo. Patrik sa práve chystal zapnúť košeľu, keď sa k nemu otočila. Sadla si mu na kolená a rukou zablúdila k jeho chĺpkom na hrudi.

„Nevieš náhohou, kde mám šaty?“ spýtala sa nepozerajúc mu do očí.