,Tá cesta je snáď nekonečná,´ prebleslo Hanke mysľou. Cestovala spolu s babkou a sesternicou Zuzkou na veľkonočné prázdniny k rodine. Bol Veľký piatok a podľa prvotného plánu by už dávno boli na mieste určenia, ibaže babka si zle pozrela odchody vlakov. Tak si posedeli hodinku a pol v Bratislave na stanici a ešte k tomu zistili, že rýchlik, ktorým sa chystajú spáchať cestu, je IC. Čiže pekne za príplatok. Nuž čo. Ale aspoň si mohli užiť cestu čistým a pekným vláčikom. Keď si sadli, Hanke to nedalo a musela si všetko dôkladne poobzerať. Zeleno-fialové sedačky, nad hlavou zrkadlo, čisté stolíky, smetné koše, nad toaletou svietilo svetielko, aby ostatných cestujúcich upozornilo, či sa niekto nachádza dnu alebo nie. Doteraz vždy cestovávala akurát tak osobákom do Trnavy, takže podobný luxus nepoznala. Asi práve preto jej tak utkvel v pamäti.

„Hanka, vystupujeme.“

„Konečne, už si necítim zadok,“ skonštatovala. Vlakom išla do Štúrova prvýkrát. S rodičmi chodili autom. Našťastie na stanici čakal bratranec Rišo, pretože cesta pešo by im trvala s babkou zrejme dosť dlho.

„Szia. Čaute, akú ste mali cestu?“ privítal ich nielen slovami, ale aj pusou na líce.

„Dlhú,“ vyliezlo z Hanky a on sa usmial.

„Tak sadajte, všetci vás už čakajú,“ oznámil a vôbec neklamal. Keď dorazili, naozaj všetci čakali-teta, ujo, Rišov dedko, iba jeho sestry Janky nebolo.

Hanka po pol roku prišla do známych končín. Zuzka, hoci bola o štyri roky staršia, tu ešte nebola, takže to bola jej premiéra. V obývačke sa usadili na sedačku a boli podrobené krížovému výsluchu, čo nové a podobne. Hanka si myslela, že budú spať v dome, v izbe medzi obývačkou a kúpeľňou. Spávali tam každé leto, keď prišli na dovolenku. Ibaže teraz v spomínanej izbe nejaký cudzí chalan vysával. Hanka zostala normálne v pomykove. Nevedela o tom, že by tam niekto taký niekedy bol. Rišo ako keby jej čítal myšlienky, prišiel za dotyčným chalanom a upozornil ho na prítomnosť hostí.

„Toto je Maťo, vojak z povolania, býva tu ešte s jedným chalanom, ktorý tu teraz nie je. A toto sú moje sesternice-Hanka a Zuzka,“ predstavil ich. Maťo im venoval úsmev a o chvíľu na to sa znova vrátil k svojmu vysávaniu. Hanka však zostala naňho civieť. ,Bože baba, čo je? Však ho vidíš prvýkrát v živote, aj to je tomu asi tak päť minút, odkedy si ho zazrela. Nečum tak naňho,´ karhala sa v duchu. No nebolo jej to nič platné. Konverzáciu vnímala tak napol ucha, celú pozornosť sústredila na Maťa. Na Maťa, ktorého poznala päť minút. Keď vyšiel von, podvedome čakala, kedy sa vráti.

Maťo onedlho odišiel preč a Hanka so Zuzkou sa vybrali na prechádzku po meste. Pri bráne stretli Janku s kamoškou, zvítali sa a pokračovali v ceste k Dunaju. Hanka, ako čiastočný znalec určitých pekných zákutí viedla sesterničku najskôr okolo ešte nedokončeného mosta až ku kompe. Pritom nevynechali na svojej vyhliadkovej trase ani kúpalisko. Jedno z Hankiných obľúbených miest. Po návrate naspäť ich čakala večera a cesta do kostola. Ešte predtým však Janka behala s tiketom od športky a zháňala čísla. A Hanka sa medzi rečou dozvedela, že Jankina kamarátka je Maťova mladšia sestra a Maťo má zhodou okolností práve dnes narodeniny. ,Aká to zhoda náhod,´ pomyslela si. ,Takže už viem nielen to, ako sa volá, ale aj kedy je narodený a koľko má rokov,´ usmiala sa a spolu so Zuzkou vyrazili smer kostol. Po počiatočných problémoch s orientáciou nakoniec dorazili včas. A ešte si aj sadli. Celé obrady netrvali príliš dlho a tak navečer všetci sedeli vonku za stolom.

„Spíme s Rišom v izbe, vybavila som to s babkou,“ oznámila Zuzka Hanke.

„Super. Lebo spať s babkou...,“ nedokončila Hanka.

Okolo bieleho záhradného stola ich bolo asi sedem, keď sa zjavil Maťo. Hanke začalo srdiečko rýchlejšie búchať. Debata sa zvrtla na večerný program. Výsledkom hlasovania bola diskotéka. Dohodli sa, že sa stretnú o deviatej pri bráne. Ale Hanka nešla. Napriek presviedčaniu a napriek tomu, že išiel aj Maťo. Taká skvelá príležitosť, ako tancovať s Maťom na diskotéke sa už nemusela naskytnúť nikdy, ale napriek tomu sa rozhodla zostať doma, vlastne v Rišovej izbe a teraz dočasne aj jej a Zuzkinej, sama. Nech už bola predstava večera s Maťom akokoľvek lákavá, bol Veľký piatok, pôst. A ísť na Veľký piatok na diskotéku, tak to by si zrejme nikdy neodpustila. Veď mala už zlý pocit aj z toho, že zjedla za tri lyžičky torty. A tak, keď sa všetci vybrali za zábavou, Hanka išla do postele, myslela na Maťa a v žalúdku jej poletovali motýle.

„Večer idem s Rišom a Maťom na nejakú zábavu,“ zvestovala Zuzka Hanke.

„Super,“ prišla odpoveď. Hoci Hanku zožierala vo vnútri závisť, snažila sa to všemožne skryť. ,Prečo Zuzka môže ísť na zábavu a ja nie? Asi preto, že mne nikto nepovedal, aby som si doniesla aj niečo iné ako nohavice. A asi preto, že ona je staršia.. Super,´ behalo jej mysľou. Do ruksaku si zabalila iba dve tričká, dvoje rifle, mikinu a košeľu. Kto mal vedieť, že bude teplo na kúpanie? A tak sa teraz išla roztopiť v dlhých nohaviciach. ,Čo by som tak dala za sukňu,´napadlo jej, keď prišli do letnej záhrady k Dunaju. Baby tam chytali bronz a ona v dlhých rifliach. ,Pche, aspoň tam vleziem po kolená, keď nijak inak,´ rozhodla sa a hneď to aj zrealizovala. Nakoniec pri vode zostali celý deň. Večer znova do kostola a Maťa videla až na okamih po omši, keď sa vrátili. Chystal sa na zábavu. Hanka program nemala a premýšľala, čo bude robiť, keď vtom zazvonil telefón.

„Hanka, to je pre teba,“ podávala jej teta slúchadlo.

,Kto už len mne by mohol volať,´ čudovala sa.

„Áno?“ ozvala sa do telefónu.

„Ahoj, pôjdeš s nami večer von? Rišo ťa privedie, on vie kam,“ rozoznala Jankin hlas.

„Okej, pôjdem,“ súhlasila a zložila.

„Ideš s Jankou von?“ spýtal sa ujo. „Tak poď so mnou, idem do mesta, odvediem ťa tam,“ navrhol a ona by ho v tej chvíli najradšej vlastnoručne uškrtila. Takto pokazil jedinečnú šancu ísť s Maťom v aute. Pretože Maťo na zábavu nemal partnerku a v aute by išli štyria. Ibaže teraz musela ísť s ujom peši, pretože nevedela, ako sa z toho vyhovoriť. V duchu však nadávala použijúc zrejme všetky nadávky.

Janka ju už čakala aj s partiou kamarátov. Objednali si a onedlho sa objavil vo dverách podniku Rišo.

„Ty si nám čo zmizla, si išla s tatkom?“ spýtal sa Hanky.

„Hej,“ odvetila dúfajúc, že jej z hlasu nepočuť znechutenie.

„Len som prišiel povedať, že už ideme. Maťo sedí za volantom v obleku a čaká. Mohla si ísť s nami autom,“ otočil sa na Hanku. „Tak príjemnú zábavu banda,“ rozlúčil sa ešte a už ho nebolo.

Hanka mala sto chutí kričať na celé ústa. Ale nemohla. A vôbec nerozumela svojim pocitom. Ako sa mohla tak rýchlo zabuchnúť do Maťa? Veď to je nemožné.. Láska na prvý pohľad? Ty brďo.. Celý večer znova v myšlienkach blúdila k nemu, ako sa asi baví. Netancovala ani počas jednej pesničky, presedela celú dobu na lavičke pri stole. Až sa jej pomaly chcelo spať.. Okolo polnoci sa vybrali domov a vtedy bola asi najšťastnejšia. Chcela sa odreagovať, ibaže nemala dosť síl na to, aby svoje predsavzatie aj zrealizovala.

Ráno, keď išla do kostola, Zuzka s Rišom ešte spali. Vraj idú na bohoslužbu do Ostrihomu. ,Fasa. A mňa zasa nikto nevolal,´ v duchu si pripísala ďalší čierny bod. Nemala pas, to bol fakt, ale keby sa aspoň zmienili.. Brala to ako ďalšiu ranu pod pás. ,Má to ale Zuzka šťastie,´ v kútiku duše hlodala žiarlivosť. Keď sa vrátila z kostola, tých dvoch už nebolo. A ona dostala bojovú úlohu – našúpať zemiaky. Sedela na stoličke, v modrom batikovanom tričku a modrých rifliach, narábala so škrabkou ako keby sa jej nechcelo a myslela na Maťa. Keď v tom zrazu ju čosi pošteklilo na krku. Najprv napravo, potom naľavo. Otočila sa a za chrbtom mala Maťa. Ani nedýchala, aby sa náhodou nestratil.

„Keď je už tá šibačka a ja tu zajtra nebudem, tak aspoň takto,“ usmial sa. Zostal ešte asi dve minútky a zrazu zmizol. A Hanka mala zasa niečo nové, o čom mohla rozmýšľať celý deň. Sedela na stoličke, tupo hľadela pred seba s neprítomným výrazom a pred sebou mala Maťa. Začínala o sebe normálne pochybovať. Večer tradične nezostali doma, ale vypadli spolu s Rišom a ešte jedným jeho kamarátom do Greenu, na kofču. Podebatili, vrátili sa domov v neskorých večerných alebo skorých ranných hodinách.

„Rišo! Čo robíš? Pusti ma! Opováž ma namočiť do tej vody!“ zobudila sa Hanka na Zuzkin krik. Zazrela však iba Rišov chrbát a kúsok Zuzkinej nohy. Niesol ju na rukách smerom k smradľavej zelenej vode vo vani na dvore. Tá voda tam bola hádam aj sto rokov. A on ju tam chcel namočiť. Protest sa však vyplatil a Rišo sa zľutoval, iba ju oblial hrnčekom. A hneď nato sa rútil dnu, naspäť do izby. Hanka behom sekundy prišla o paplón, ale stihla ho stiahnuť späť, takže voda z litrového hrnčeka zasiahla iba kúsok pyžama a z veľkej miery všetko schytala stena. Toto bola jej prvá veľká oblievačka na šibačku a ani to nebolo také hrozné. Náhodou to bolo celkom milé. Ale to sa jej zrejme zdalo iba preto, lebo mokrá zostala stena. Vonku však stála Zuzka s vedrom vody, na oplátku. Vyliala ho na Riša a ten potom na šnúre sušil slipy. Každopádne, nasmiali sa poriadne všetci. A vlastne aj o to ide. Predovšetkým o zábavu. K hlavným zážitkom prišlo však až večer.

„Kedy príde Maťo?“ spýtala sa medzi rečou Zuzka.

„Neviem, hovoril, že dnes, ale kedy, tak to netuším,“ odpovedal Rišo.

Hanka sa nezapájala do debaty, iba počúvala. Spoločne sa vybrali do najbližšieho podniku. Na kofolu, ako inak. Konverzácia neviazla, keďže ani jeden z nich nebol tichý. Gény sa nezaprú. Pomaly sa zberali na odchod, keď vtom zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, objavil sa Maťo. Hanka ho zbadala ako prvá, ale nebola si istá, či to je on, aj keď jeho bledé nohavice, modrú kockovanú košeľu, čierne tričko a vlasy špinavý blond, nemohla prehliadnuť. Takmer nedýchala, keď sa rozhodoval, kam si sadne. Po chvíľke váhania zakotvil po Hankinej pravici a ona v duchu plesala od radosti. Pozrela naňho znova a usmiala sa. Mala na sebe totiž bledé nohavice, modré tričko a košeľu. A vlasy rovnakej farby ako on. To si všimla už skôr, že ich vlasy majú rovnakú farbu. Záhadou ostávala iba farba očí. Tipovala zelené alebo zelené s nejakou inou farbou. Ona sama mala sivo-modré. Z podniku nešli tradične, skratkou, ale po normálnej asfaltke. V rozložení Zuzka, Rišo, Hanka, Maťo. Úplne ideálne. Rišo objal okolo pliec Zuzku. Hanka čakala, čo sa bude diať ďalej. Cítila Maťovu blízkosť. V bruchu jej motýle robili randál, srdce tĺklo opreteky, bála sa aj dýchať. Zrazu ju Maťova ruka objala okolo pliec a ona sa vznášala minimálne meter nad zemou. Krásna chvíľa. Kiežby trvala večne. Ibaže nič pekné nemôže trvať dlho. Rišo objal aj Hanku okolo pliec a zahlásil do éteru:

„Moje obľúbené sesternice.“ A potom ich tak už držal celú cestu. Maťo svoju ruku na Hankine obrovské sklamanie stiahol a už sa iba každú chvíľu dotýkali rukami, ktoré mali s Hankou spustené vedľa seba. Hanka v duchu znova nadávala. Tentokrát na Riša. Mala ho rada, zo svojich bratrancov najradšej, ale prečo zrovna teraz ju musel objať? Kruci aj s chlapom mizerným. Večerná idylka pokračovala v kuchyni. Bol to posledný večer, pretože baby sa na druhý deň ráno chystali domov. Rišo si zbehol do záhrady po cibuľu. Po kofole vyhladol. Ostatní sa kŕmili slanými praclíkmi. Hanka sedela na stoličke chrbtom k dverám, Maťo oproti nej na lavici. Celú dobu naňho nenápadne pozerala. Teda aspoň ona si myslela, že nenápadne. Mieru nenápadnosti by mohol usúdiť iba on. Keď sa načiahli za rovnakým praclíkom a dotkli sa im prsty, iskričky len tak od Hanky lietali. Občas sa im stretli pohľady, vtedy sa Maťo usmial a Hanka väčšinou rýchlo uhla pohľadom. Zrazu sa Maťo postavil a odišiel do izby. Vrátil sa však behom malej chvíľky. Aj so svojou voňavkou. Že teda keď je tá šibačka. Hanka bola na rane prvá a celá šťastná sa nechala navoňavkovať. Pretože nielenže tá voňavka bola od Maťa, ona aj pekne voňala. Rozhodla sa, že to tričko neoperie kým to nebude naozaj nutné. Už jej voňali obidve, ale chcela, aby voňali čo najdlhšie.

Hodiny neúprosne tikali a nechceli im dožičiť ani o sekundu viac spoločného času.

„Tak, ideme spať banda,“ rozhodol napokon Rišo.

„Ja sa s vami ešte rozlúčim,“ dodal Maťo. Prvá bola Zuzka. Hanka to ani nevnímala. Až keď ona podišla bližšie k Maťovi, až vtedy registrovala, čo sa vlastne deje. Aj keď ani to nie tak celkom, ale z takej zahmlenej reality. Úplne najskôr si podali ruky. Potom dostala Hanka pusinku na pravé líčko, na ľavé. A myslela, že koniec. Ako to bolo prvýkrát, čo dostala pusu, aj keď len na líce, prakticky od cudzieho človeka. Odrazu sa však Maťo trochu sklonil a objal ju oboma rukami. Zdvihol ju do vzduchu a stisol. Hanka bola úplne mimo. Nevnímala nič okrem toho, že je v Maťovom náručí, že ju drží. Prebrala sa z akéhosi opojenia až keď ju zložil na zem. A aj to bola ešte celá mimo. Ani si nepamätala, ako sa dostala do postele.

Najhoršie na všetkom však bolo ranné vstávanie. Že o šiestej. Koniec. A raňajky. Nikdy neraňajkovala ani keď vstávala neskôr. Teraz musela, z donútenia. Práve prežúvala druhý chlieb vo vajíčku, keď sa v kuchyni objavil Maťo. Myslela, že sa už neuvidia, ale chvalabohu, opak bol pravdou. Nasledovala pusinka na líčko Hanke aj Zuzke a to bola definitívna rozlúčka. Maťo išiel do práce. Hanka ešte sledovala cez záhradu, keď išiel cez skratku, ale potom sa jej stratil z dohľadu.

Na stanicu znova išli autom. Nastúpili do vlaku, pripraviac sa na dlhú cestu. Vonku sa ochladilo. Akoby aj počasie smútilo. Aspoň Hanke to tak pripadalo. Celú cestu vo vlaku pozerala von oknom a rozmýšľala. Premýšľala nad Maťom. Na ušiach mala slúchadlá z walkmana. Počúvala vtedy svoju najobľúbenejšiu kazetu. Hrala pesnička Neplakej-mám tě rád. Keby nesedela Zuzka s babkou oproti, asi by sa rozplakala. Zrazu jej bolo veľmi smutno. Smutno za prázdninami, smutno za Maťom... Nevedela, či ho ešte niekedy uvidí. A na druhý deň začínala škola... Vôbec sa jej tam nechcelo ísť...

PS: Venované Tiborovi..