Keď som bola menšia, čudovala som sa, ako je to možné, že v rozprávkach sa prepravujú na dopravnom prostriedku nazvanom metla. Pri vymýšľaní prepravy určite nerátali s tým, že sa to môže stať dokonca populárnym. Ako na to? Poradím :-).

Pre začiatok si treba zadovážiť správny druh metly. Najlepšie takú, ktorou sa zametá na dvoroch, ktorá niečo vydrží. U nás doma jej hovoríme „ciroková“. Žiadny zmetáčik, či nebodaj mop. To nie je ono. Nielenže nepekne vyzerá, ale ani to kvalitne nelieta.

Keď máme metlu nachystanú v blízkosti svojej osoby, môžeme začať s výukou. Najlepším časom je Halloween, ale môžeme začať aj bližšie či ďalej od konca roka. Postavíme sa vedľa metly, tak, aby bola napravo od nás. Rúčkou nahor. Natiahneme pravú ruku a chytíme metlu za rúčku. Zabudla som povedať, že rúčku metly si v mysli rozdelíme na tri časti. Keď máme delenie ukončené, už môžeme uchopiť rúčku. Asi tak na hranici medzi prvou a druhou tretinou. Samozrejme v hornej časti. V opačnom prípade by to bolo dosť komplikované :-).

Nasleduje ďalší veľmi dôležitý krok. Preložíme pravú nohu cez metlu a ľavú ruku položíme nad pravú. Ak sa vám zdá, že je to príliš detailný postup a vy to dobre ovládate, môžem len podotknúť, že opakovanie je matka múdrosti. Nástup na metlu by sme mali.

Ako sa dostať do vzduchu? Veľmi dôležitý je štart. Nadvihneme koniec metly trochu do vzduchu. Ale nie príliš! Teraz sa treba plne sústrediť. Zatvoríme oči a myslíme na to, že chceme vzlietnuť do vzduchu. Opakujeme si slovíčka: chcem letieť, chcem letieť, chcem letieť... Pokiaľ veríme tomu, že sa nám to podarí, úspešnosť je veľmi vysoká.

Keď už sa dostaneme do vzduchu, samozrejme sa treba vyhýbať veciam stojacim v ceste. Ako strechám, stĺpom, prípadne vtákom letiacim v našej dráhe. A nikdy neletieť až tak vysoko, aby sme sa stretli s lietadlom. Takéto stretnutia nekončia obvykle dobre (pre cestujúcich v lietadlách). A jedno dôležité upozornenie. Metla štartuje dosť prudko, takže jej treba hneď na začiatku jednoznačne ukázať, kto je tu pánom. A prípadné namietanie rýchlo uzemniť.

Mne osobne sa to podarilo vzlietnuť veľakrát. Verte tomu, že vietor pofukujúci okolo mojej tváre, keď som sledovala strechy domov z vtáčej perspektívy, bol dostatočnou odmenou. Síce sa všetci veľmi čudovali, keď ma zbadali, ale to bol ich problém.

Metla sa stala mojim obľúbeným dopravným prostriedkom na celkom slušnú dobu. Tam hore nie je taká hustá premávka, takže to bolo úplne v pohode. Až raz som zaparkovala na dosť plnom parkovisku. Stretla som sa tam s nechápavými pohľadmi. Keď som sa snažila vysvetliť príslušníkom policajného zboru, že to je môj dopravný prostriedok, spýtali sa, či mám na lietanie povolenie. Smutne som skonštatovala, že nemám. A čo oni na to? Zobrali mi moju obľúbenú metlu a viac som ju nevidela. Ale nech si nemyslia, že som s lietaním skončila. To vôbec nie. Ibaže už to robím len rekreačne, obvykle vždy na Halloween, keď to nikomu nepripadá čudné. Alebo neskoro v noci...