Narodil a vyrastal som pod horami v malej a nádhernej dedinke, akú by ani Picaso nenakreslil. Povedľa materskej škôlky ktorú sme s obľubou navštevovali pretekal malý potôčik. Za dedinou bolo jazierko s čistou a priezračnou vodou kam sme sa chodili v lete kúpať. Obľúbená bola nielen materská škôlka, ale aj súdružky učiteľky, najmä súdružka učiteľka Vierka, ktorá bola veľmi milá ku každému z nás a vydržala sa s nami hrávať celý deň a pritom nebola nikdy unavená ako iné súdružky učiteľky. Všetko bolo v poriadku pokiaľ neprišiel pracovať do našej dediny mladý lesník Fero, ktorému lesnícka uniforma lepšie sedela ako uniforma nášmu okrskárovi a starému policajtovi Vilovi. Do tejto doby bolo v materskej škôlke všetko v najlepšom poriadku. Až jedného dňa, keď sa súdružka učiteľka spriatelila s novým lesníkom a začala mu vravieť Ferko. Vierka sa mu začala častejšie venovať vo voľných chvíľach, čo sme si vždy povedali, kde a kto ju videl s novým lesníkom Ferom. Všetci sme postupom krátkeho času videli našu súdružku s jej novým priateľom Ferom, ako sa viedli za ruku a prechádzali sa po dedine. Niekedy ich zasa videli ako zašli za mestečko do lesa alebo k jazeru, kde hľadali priestor iba pre nich. Po niekoľkých mesiacov prechádzok s jej lesníkom Ferom bola veľká svadba v dedine. Táto svadba a jej príprava nám vadila a strašne sme Fera nenávideli, lebo sme cítili, že nám berie milovanú súdružku učiteľku Vierku. Na Vierku sme si nárokovali ako na naše hračky. Po svadbe si súdružka učiteľka Vierka zmenila prizvisko a potom to chytilo rýchli spád.

Jedného dňa nám Vierka oznámila, že je v škôlke posledný krát a keď budeme starší to

pochopíme. Pri tomto lúčení sme si všetci poplakali spoločne s dievčatami. Od tej doby bolo v škôlke cítiť, že za ňou spoločne smútime a je tam akosi v celej škôlke smutno. O krátky čas prišla bývalá súdružka učiteľka Vierka a ukázala nám maličké bábätko, ktoré sa volalo Vierka. Všetky dievčatá sa hlásili, že s ňou budú chodiť na prechádzky s čím aj Vierka súhlasila.

     Prišiel deň veľkého očakávania, keď vymeníme materskú škôlku za školské lavice a tým aj za nové súdružky učiteľky. Prvý septembrový deň v škole sa nám predstavila naša triedna súdružka učiteľka Helenka .Bola taktiež mladá ako Vierka za ktorou sme ešte stále smútili a  spomínali . S Helenkou sme sa rýchlo skamarátili a postupom času sme zabúdali za našu učiteľku Vierku, lebo sme mali školské povinnosti a viac učenia.

S triednou súdružkou učiteľkou sme sa po vyučovaní chodili hrávať za dedinu na okraj lesa alebo k jazeru a obľúbili sme si ju podobne ako súdružku učiteľku Vierku. Zasa bolo všetko v najlepšom poriadku až do tej doby pokiaľ nešiel starý policajt Vilo do dôchodku a na jeho miesto do našej dediny neprišiel mladý policajt Mišo. Postupom času začala triedna učiteľka Helenka nazývať policajta Miško. Jedného dňa prišiel spolužiak Laco do školy a všetkým nám ohlásil, že videl našu triednu súdružku učiteľku Helenku ako sa včera prechádzali držali za ruky podobne ako učiteľka Vierka s lesníkom Ferkom. V tom zazvonil zvonček a do triedy vošla triedna súdružka učiteľka Helenka. Hneď zbadala smútok na všetkých tvárach a neraz sa cez vyučovaciu hodinu spýtala čo sa stalo a nechápavo krútila hlavou. Hodiny ubiehali pomaly lebo sme si nepovedali, čo s tým problémom ktorý sa volá mladý policajt Miško. Konečne, zazvonilo za poslednou vyučovacou hodinou. Pred školou sme sa všetci spoločne zišli aby sme zhodnotili situáciu a aby sa nezopakovala ako v prípade Vierky, ktorá nám prišla jedného dňa ukázať bábätko Vierku. To by bola pohroma povedal predseda triedy Karol a začal zakladať „Výbor na riešenie nebezpečnej situácie“. Vo výbore mali zastúpenie aj dievčatá. výbor po krátkej porade prostredníctvom Joža oznámil že nič iné nezostáva len ju musíme strážiť, aby sme nezostali bez našej triednej súdružky učiteľky a zároveň rozdelil služby na stráženie triednej učiteľky . Strážne služby mali za úlohu zabrániť tomu, aby zostala triedna učiteľka sama s policajtom Mišom a takýmto spôsobom zabránia aby triedna učiteľka Helenka čakala bábätko. Služby boli dvojčlenné a zmiešané chlapec a dievča, tak rozhodol predseda Krízového výboru Jožo s odôvodneným, že tak budú hliadky menej nápadné. Triednu učiteľku si podávali a hlásili kde sa nachádza pri jej prechádzkach s policajtom Mišom. Policajt Mišo ako dobrý policajt vždy zbadal podozrivé osoby ktoré ich prenasledujú a pohybujú sa za nimi v kríkoch a nikdy nezostanú s Helenkou sami. Ukončil sa školský rok a rozdali vysvedčenia a triednej učiteľke sme priniesli tie najkrajšie kvety rozlúčili sme sa ale hliadky sa nezrušili ale posilnili. Triedna učiteľka ani cez prázdniny nikdy nezostávala s policajtom Mišom sama i keď sa stretávali pri jazierku a kúpali sa. Vedľa kúsok ďalej mali rozloženú deku členovia strážnej služby a tvárili sa že sú tam iba náhodou. Triedna učiteľka Helenka sa neraz hlasno rozosmiala keď nás policajt Mišo odhalil a upozornil ju, že nie sú sami. Až jedného dňa bol policajt Mišo s veľkou presnosťou pozvaný k Helenke na obed, lebo zazvonil na Helenkinom dome presne o 12:00 hodine a pred tým pozeral na hodinky za rohom a čakal, lebo prišiel pravdepodobne skôr . Bolo vidieť na ňom ako sa potí a ako mu v túto nedeľu veľmi záleží na presnosti. Od tej doby naše hliadky prestali plniť význam lebo veľa času policajt Mišo strávil s učiteľkou Helenkou u nej doma. Začali sme očakávať deň svadby policajta Miša a triednej učiteľky Helenky, ktorej sme sa aj dočkali. Že naše hliadky boli neúspešné bolo aj na triednej súdružke učiteľke Helenke zjavne viditeľné. Začali sme očakávať deň keď nám ohlási že je dnes s nami posledný deň. Aj toho dňa sme sa dočkali. V piatok na prvej vyučovacej hodine nám súdružka učiteľka Helenka oznámila, že dnes je posledný krát v škole a ide na materskú dovolenku. Náš pokus privlastniť si niečo čo nám nepatrilo sa nám nepodarilo. Ešte v ten istý deň na poslednej vyučovacej hodine nám Helenka predstavila novú a sympatickú súdružku triednu učiteľku Olinku, ktorá bola v stredných rokoch. Po jej prejave a predstavení a odkiaľ pochádza ...atď. sa postavil Laco a spýtal sa jej či je vydatá a čí má aj deti. Všetkým sa veľmi uľavilo, keď nám povedala ,že je šťastné vydatá a má dve deti Janka a Aničku.

O pár mesiacov nám bývalá triedna učiteľka Helenka priniesla ukázať malého Ferka. Jožo vtedy pozrel na malého Ferka a povedal, už aj viem koho si zoberieš. „Tvoja nevesta bude lesníkova dcéra Vierka!“

Po ukončení základnej školy som odišiel do hlavného mesta, kde som navštevoval strednú ale aj vysokú školu a zamestnal som sa ako vedecký pracovník. Po niekoľkých rokov som sa navštívil rodnú dedinu. Sedím v malom novom parku, ktorý bol vybudovaný z fondu EÚ. Ako si tak prezerám dreviny parku zrazu zbadám prichádzať spolužiaka Joža, ktorý aj mňa už diaľky spoznal. Po priateľskom uvítaní sme sa zhovárali o všetkom čo sa udialo od tej doby keď sme sa videli naposledy. Oba sme si všimli prichádzajúci mladý zaľúbený pár, ktorý sa drží za ruky a usmievajú sa. Zrazu v kríkoch spozorujem deti ako sledujú a prenasledujú zamilovanú dvojicu. Jožo sa pozrie na mňa a spýtal sa. Poznáš tých dvoch zamilovaných? Odvetil som že ich nepoznám. Jožo sa usmial a začal má presviedčať, že ich dobré poznám a dodal, to je učiteľka Vierka a ten mladík je policajt Ferko. Vtedy mi Jožo pripomenul jeho proroctvo, ktoré sa aj do bodky napĺňa.